Kurt pri Kaspickom mori ho chvíľami takmer ničil. "Zlostil by som sa, ale som tak vyčerpaný, že šetrím každé slovo," usmial sa dvojmetrový chlap Přemysl Kubala a zanikali si pri tom piesok zo spoteného tela.
Za všetko bol odmenený bronzovú radosťou, na Európskych hrách získal vlasti medailu číslo päť. "Chceli sme to zavŕšiť kovom, ešte s tak skvelým parťákom. Preto, aby som mohol povedať, že som dosiahol maximá a mohol v pokoji kedykoľvek ísť do volejbalového dôchodku, "hovoril Kubala.
lomcovali s ním eufórie, ale hotovo stále nie je. Ešte nie.
Jeho parťák Jan Hadrava sa narodil v roku 1991, Kubala je ročník 1973; nikto na žeravé azerbajdžanskej pôde v ich športe nebol starší.A možno ani nikto nemal väčší sen.
"Ab y som pravdu povedal, keď som sa vlani zranil, hovoril som si, že sa na to vykašlem," líči 41-ročná Kubala. "Už som mierne staršie, ale jednoducho si to nepripúšťam, hoci je tu na mne vidieť, že grófovi z posledného. Driem. "
Aj keď ku kurtom zafúkal vietor, slnečné lúče boli spaľujúce. Výpočet zdravotných ťažkostí Přemysla Kubala nebol práve krátky: "Silná migréna, úpal, črevné ťažkosti, všetko dohromady.Nejako sa to v extrémnych podmienkach nakopilo. "
Lekári ho dávali do kopy, na ich izbe bol častejšie ako na svojom.
Vysvetlenie, prečo toto všetko po štyridsiatke podstupuje, nájdeme na jeho ľavom ramene.
Tatérovo nedokončenej dielo
Päť olympijských kruhov do seba pevne nezapadá, tri atrament ešte úplne neprepojili . Ešte nie: toto tetovanie má svoj čas.Je podmienené účasťou na hrách v Riu. "Je mojou m otiváciou," dodáva Kubala. "Ak by sa mi podarilo prejsť na olympiádu, dotiahnem to do konca aj v tetovanie."
Človek má tú scénu pred očami - veď Kubala vlastne každé ráno pohľad do zrkadla upozorňuje, že je pred ním čosi nedokončeného. .. "V podstate by sa to tak dalo povedať," súhlasí. "Stále si sám hovorím: Chcem to skúsiť." Prvý tetovanie na boku si dal ako odmenu za hry v Londýne, a keďže je olympijské vábenie tak silné, zašiel k tatérovi znova.
Ale nechal mu ešte prácu.
Kubala roky reprezentoval v klasickom, šestkovej volejbale.S Michalom Pálinka začali zbierať úspechy aj na piesku a k ich pionierskym časom sa spája príbeh, ktorý do Kubalová sna o Riu zapadá.
"V roku 1997 sme v Brazílii boli na jednom z prvých okruhov World Tour. Bol by som veľmi rád za comeback takmer po dvadsiatich rokoch. Rio je pre beachvolejbal asi to najlepšie, čo môžeme ako športovci zažiť, "má veter án jasno.
krivolaké cesta k poslednému sna má ale ďalšie komplikácie. Aby Kubala s Hadrava prešli na brazílsky karneval, musí okľukou.Vlani vymenili svoje tradičné parťákov, začínali poznovu - a starší z dua si na prvom turnaji vykĺbil rameno: "Mesiac a pol som nehral, potom som nemohol poriadne smečovat, stratili sme skoro všetky body."
Na Európskej hry prišli z role náhradníkov, napriek tomu teraz oslavuje bronz. Rebríčkové postavenie je vyraďuje z elitných turnajov, preto hrajú Kontinentálny pohár. "Len víťaz postúpi do Ria, čo bude ťažké, ale šanca je stále reálnejší," hovorí Kubala. "Je oveľa ťažšie preukazovať výsledky dlhodobo na World Tour než uhrať jednu akciu."
"Snáď ma syn nebude škrabať "
Koľko ešte bude musieť absolvovať dní na priamom slnku?Koľkokrát ešte skočí do piesku, aby zachrá nil ďalší bod? Súperom by Kubala mohol byť za otca - a taky už sa skutočne teší, že si v lete zahrá so synom.
"Je šikovný volejbalista, bude mu štrnásť rokov. Dúfam, že ma nebude moc škrabať, "zasmeje sa. "Je mierne impulzívny, keď sa mu nedarí. Gény sa proste nezaprú. "
Gény tých, čo túžia po dobre ukončených príbehoch. Ten existujúce skončí, až sa uzavrú kruhy na ramene.
